Bolest hlavy, migréna

Každá bolesť je výzva tela, ktorá sa už nedá ignorovať, posolstvo, ktoré si treba všimnúť. Bolesti sa treba pýtať a nechať sa ňou premeniť, tak aby bolo možné vystúpiť z doterajšieho stavu. Keď bolesť prijmeme, viac nezaťažuje a pominie. Bolesť je azda dar života, ktorá nám ponúka šancu na premenu. Nezáleží na tom, na čo bolesť upozorňuje, vždy chce pomôcť, aby i ne urobili to správne pre dosiahnutie cieľa. Každá bolesť vyvolá zaseknutie, blokádu toku životnej sily a tým nás núti všimnúť si ju, aby život mohol neobmedzene ďalej prúdiť. Môže vzniknúť aj v dôsledku nevyjadrenej agresivity voči iným ľuďom, alebo z určitej životnej situácie. O aký druh odmietania ide, ukáže telo v bode, v ktorom sa bolesť prejaví. Bolesť nie je nikdy trest. Nič nevzíde z ničoho, čiže aj bolesť si človek musí „zaslúžiť”.

Čo treba robiť

Človek sa môže choroby zbaviť, ak sa jej opýta: „Čo som urobil zle? Do akej miery som kŕčovitý? V čom mám chybný postoj?” Bolesť mi bolestivo ukazuje, že sa proti niečomu staviam, že niečo hodnotím negatívne.

Človek by nemal bolesť odsudzovať, potláčať, alebo riešiť liekmi, lebo ma chce na niečo dôležité upozorniť.

Hneď ako jej venujem pozornosť, celkom sa do nej ponorím a privítam ju, splnila svoj účel a môže sa opäť stratiť. Keď človek povie bolesti Áno, ukončí svoj chybný postoj k odmietaniu niečoho, bolesť prestane, lebo to nevyhnuté už prebehlo. Kým hovorím životu Áno, nepotrebujem bolesť ako posla a ani nevznikne, keď nikde neviazne energia. Tak je bolesť popri poznaní a utrpení tretia cesta evolúcie k väčšiemu sebauznaniu a otvorenosti.

Bolesť hlavy, migréna

Bolesť hlavy dostane ten, kto si nad niečím láme hlavu, praská mu hlava od častého premýšľania, kto rieši problémy nadmernou intelektuálnou aktivitou. Kto sa ustavične utápa v rovnakých myšlienkach, nemôže sa čudovať, keď sa mu „prehreje vedenie”! Bolesti hlavy často sprevádza tlak v hlave. Sme teda pod tlakom, ktorý chceme pomocou nášho rozumu „oddiskutovať”, pochopiť, alebo spracovať. Na druhej strane sa pri bolesti hlavy objavuje aj pocit napätia, ktorý značí, že niečo nie je v poriadku, „niečo nám prechádza hlavou”. Situácia sa vyrieši až opakom napätia, teda uvoľnením. Tlak je len dovtedy, kým existuje protitlak. Ak človek ustúpi, zareaguje skutočne jednotne telo aj hlava, lebo sa hlava, ako jediný tvorca rozhodnutia, odbremení.

Hneď ako človek prestane na seba vyvíjať tlak, ak sa napríklad dištancuje od nejakého rozrušenia a ak sa ho aj vnútorne vzdá, bude tlak a napätie ihneď preč.

Ak sa človek intenzívne sústredí na chodidlá, prinesie to okamžitú úľavu či dokonca úplné zlepšenie. To dokazuje, že na bolesť hlavy vplýva preťaženie hlavy a jednostranné spoliehanie sa na rozum.

Migréna, rovnako ako aj bolesť hlavy, má svoju hlavnú príčinu v prehnanej ctižiadostivosti a chcení. Kto sa stavia pod tlak tým, že chce dosiahnuť perfekcionalizmus, úspech a uznanie ctižiadosťou a snahou, čoskoro tento tlak aj fyzicky pocíti.

Bolesť hlavy je priamy následok napätia, ale aj alibi pre chorého vzdať sa zodpovednosti.

Túžbu po dobrých výsledkoch a uznaní si síce dotyčný volí sám, čím sa pokúša získať si uznanie, ale strach z neúspechu a zlyhania, a tým aj z (predpokladaného) nízkeho ohodnotenia okolím je zároveň predprogramovaný. Preto sú bolesti hlavy (migréna) z času na čas také silné, že sa od chorého „môže očakávať skutočne len malý výkon”. Záchvat migrény umožňuje únik z reality, aby sa nemuseli riešiť úlohy. „Spúšťačom” záchvatov môžu byť aj hlboká nespokojnosť, alebo podvedomé agresie voči „nevyhnutným príčinám”. Kto sa so situáciou musí vyrovnať, hoci si svoj život plánoval celkom inak, migrénou vyjadruje: „Tak, a teraz sa pozrite, akí budete bezo mňa hotoví!”

Inou príčinou migrény sú podvedomé ťažkosti a problémy v sexuálnej oblasti. U chorých na migrénu sa vyskytujú dva protikladné postoje: úplné potlačenie sexuality na jednej strane, alebo nadmerná kompenzácia, nadmerné „dávanie sa na obdiv”, násilná otvorenosť a uvoľnenosť na druhej strane. Oba postoje vyjadrujú, že táto téma prináša postihnutému problémy.

Chorý nie je pripravený konfrontovať sa s problémom na svojej úrovni, lebo má strach, že sa do tejto témy nechá telesne vtiahnuť. Takže spracovanie problému ponecháva hlave, kde sa vládnuce napätie prejaví ako migréna, alebo bolesti hlavy.

Zhrňme to

Bolesti hlavy ukazujú, že sa myšlienkami staviam pod tlak. Robím si priveľa starostí, „lámem” si nad nimi hlavu. To bolí predovšetkým vtedy, keď mám bohatý citový život, nepočúvam svoje pocity, ale žijem „bez hlavy”. Keď svoje pocity držím „pevne na (rozumovej) uzde”, dostávam sa do napätia. Svoje pocity by som nemal neustále kontrolovať rozumom. Bolesti hlavy, ale najmä migréna, sú znakom, že chcem niečo iné, ako môžem. Nestačím svojim požiadavkám, mám strach, že zlyhám.

Čo treba robiť

Mali by ste sa sami seba opýtať: „Nie som príliš ctižiadostivý, nesnažím sa priveľkou snahou dostať hore? Nie som priveľmi tvrdohlavý, nesnažím sa ísť hlavou proti múru? Nad čím si lámem hlavu a prečo?” Často je v protiklade aj to, čo sa rozumovo považuje za správne, a to, čo by človek chcel prežívať, a tým sa dostáva pod tlak. Tomu zodpovedá skutočnosť, že človek by nemal žiť len podľa myšlienok, ale aj podľa „vnútorného smerovania”.

Myslením človek niekedy povie daktorým okolnostiam nie, namiesto toho, aby povedal životu svoje áno, tak ako je to teraz.

Mali by ste si uvedomiť „Ja žijem teraz i teraz žijem tak, aký som, žijem zo svojej vnútornej skutočnosti a nie z mojich predstáv, ktoré mi hovoria „Toto nesmiem a takto sa musím správať”. Kto uteká za ideálom, popiera vlastnú skutočnosť. Človek musí prestať žiť podľa toho, čo druhí považujú za správne, lebo potom žije podľa ideálnych predstáv svojho okolia.

Človek by sa mal oslobodiť aj od svojich predstáv a byť konečne slobodný – voľný pre seba samého.

Z knihy Tepperwein Co_ti_chce_povedat_choroba